Z histórie ostrova

Z histórie ostrova

Ostrov Malorka bol osídlený už od neolitu. Domorodí obyvatelia ostrova boli už v staroveku známi svojou obratnosťou v používaní nezvyčajnej zbrane, praku, ktorým vrhali smrtiace kamenné strely na nepriateľov. Starovekí Malorčania sa nechávali najímať ako žoldnieri do rímskych i kartáginských vojsk.

Ostrov bol počas celých dejín útočiskom a často aj cieľom útokov pirátov. Z tohto dôvodu sa všetky stredomorské veľmoci, či už Rimania, maurskí vládcovia a neskôr aj Španieli, snažili o ovládnutie ostrova.

Domáce obyvateľstvo sa bránilo ovládnutiu ostrova cudzincami svojimi prakmi. Podľa legendy musel rímsky generál, ktorý útočil na ostrov použiť zvieracie kože na ochranu pred kameňmi vrhanými z prakov ostrovanov. Nakoniec však Rimania ostrov dobyli a pripojili k Rímskej ríši.

Rimania založili na mieste dnešného hlavného mesta vojenskú pevnosť, ktorú noví dobyvatelia vždy prestavali a rozšírili, až vznikol súčasný kráľovský palác Almudaina a mesto Palma de Mallorca.

Po nepokojných časoch sťahovania národov sa ostrov dostal pod vplyv Byzantskej ríše a v 8. storočí bol obsadený maurskými dobyvateľmi, ktorí sem priniesli na svoje obdobie mimoriadne vyspelú arabskú kultúru. Po skončení reconquisty sa ostrov pričlenil ku kresťanskému Aragónskemu kráľovstvu. Na krátky čas tu vzniklo nezávislé Baleárske kráľovstvo, ktoré sa v novoveku stalo súčasťou dŕžav španielskych Habsburgovcov a neskôr moderného Španielska.